18 nov Los BLOGeros

Blogeri sú zvláštna skupina ľudí. Pre mňa teda určite. Neviem či medzi nich patrím len preto, že mám nejaký blog. Neviem ani čo vás medzi nich zaradí…to že tvoríte nejaký zaujímavý obsah? Že inšpirujete ostatných? Že vám za to niekto platí? Neviem…Ja som sa vždy len chcela podeliť so svojou skúsenosťou z našich výletov, ciest, zážitkov a tak som si dala spraviť rozhranie, blog, kde sa dajú prezentovať myšlienky na „interaktívny papier.“

Blog a JA…

Medzičasom k zážitkom sem tam pribudli aj produkty, ale skutočne len také, ktoré nás nejakým spôsobom oslovili, sú zaujímavé a verím, že by boli užitočné, alebo prospešné aj pre vás. Čo sa týka samotného obsahu blogu, nie je nič jednoduchšie ako popísať niečo čo sme zažili. Možno vám to niekedy príde nudné, ale realitu nikdy neprikrášľujem, vždy sa snažím použiť iba jednoduché vety pre denno denne životom skúšané matky. Dokonca som si do istého času myslela, že robím prospešnú vec, lebo na mnohých sociálnych sieťach vídam množstvo otázok a dopytu po skúsenostiach s ubytovacími, alebo inými zariadeniami pre deti. Ľudia si jednoducho v dnešnej dobe recenzie sami pýtajú, predtým než sa niekam vyberú.

Nehaním, neurážam, nediskriminujem len popisujem fakty, realitu a svoje zážitky, ktoré sme prežili na vlastnej koži. Tým vám zároveň dávam tipy na miesta, ktoré existujú, o ktorých ste možno doteraz nevedeli a to či sa tam vyberiete, alebo nie je samozrejme len a len na vás. Ja za vás neviem ani rozhodnúť, ani vás nijakým spôsobom donútiť. Zároveň si myslím, že ani odradiť, nakoľko každý má svoj vlastný rozum.

Náš blog sa možno odlišuje od tých ostatných v tom, že nás stále vídate odfotených zo zadu. To bola doma naša počiatočná dohoda, keďže o popularitu ani sebaprezentáciu naozaj vôbec nestojíme. Ide iba o popísanie miesta, zážitku, tipu na výlet, ktorý je ľahko zdokumentovateľný aj bez nás.

Blogerské zážitky

Niekedy sa smejem sama sebe, pretože vždy keď si poviem, že toto bude super, to sa vám iste bude páčiť, alebo toto je úplne neškodná a nudná téma…vtedy to väčšinou vypáli úplne inak. Už neraz som bola strašne prekvapená z reakcií ľudí, najmä negatívnych, pri ktorých mi až rozum zastal. Vtedy si len poviem, chvalabohu, že mám len blog a nie dané zariadenie, pretože takých náročných návštevníkov by som určite nechcela.

Donedávno som si myslela, že v podstate robím dobré skutky, keďže na svojej stránke spomínam miesta, ktoré stoja za to. Že sa ľudia vždy potešia keď sa o ich mieste hovorí, spomenie ich niekto. Len tak. Zadarmo! Viete v dnešnej hnusnej dobe keď ani kura nehrabe zadarmo by som svoj blog kľudne mohla volať charity blogom 😀 Ale čo sa budem sťažovať, väčšinou za to nedostanem ani ďakujem. Keby ma to nebavilo tak to už dávno zavesím na klinec. A v podstate to robím pre vás, pre maminky, aby ste vedeli kde to stojí za reč. A tiež preto aby som si, raz verím s úsmevom na tvári vedela prostredníctvom môjho blogu zaspomínať čo všetko sme spoločne ako rodina zažili 🙂 A tiež, aby som aj po materskej „dovolenke“ mala aspoň takú slovnú zásobu ako predtým 😀

Vlastný názor

Iba raz mi napísalo nemenované ubytovacie zariadenie či by sme prišli a následne vyjadrili svoj názor/blog o tom ako bolo…SVOJ NÁZOR vlastný, nemenný, v ktorom nepopierame svoje vlastné ja. JA, ktoré sa rokmi budovalo, tvorilo, vychovávalo. Možno je svojské, nekompromisné, nevšedné, šibi ryby, to už ja neviem posúdiť…ale veď každý z nás je svojim JA jedinečný, jeden jediný na svete, ktorého nikdy nikto nenahradí, nenapodobní…

Raz si spomínam, že sa nám niekto pokúsil „ukradnúť“ blog, vytvoril si svoj vlastný s rovnakým názvom a s našimi fotkami. Ale nech by si kradol ďalej nikdy by sme to neboli my.

Z našich ciest by som Vám vedela povedať množstvo negatív:

• viem vám povedať v ktorých top detských zariadeniach naše dieťa chytilo rotavírus (viem to presne!)
• viem vám povedať kde nám v treskúcej zime nekúrili a domov sme prišli všetci chorí
• viem tiež kde úplne zdochol pes a služby boli otrasné
• viem vám povedať v ktorom wellnese bolo na zemi strašne veľa vlasov
• viem vám dokonca povedať do ktorého wellnesu nám s bábom nehceli pustiť lebo sme nemali vajíčko
• viem vám povedať kde som poprosila koláč a dostala som „obschnuté niečo“ pretože im nedošiel tovar
• viem vám povedať kde nedošiel tovar a nemali ani nealko

Tým len chcem povedať, že moje blogy sú veľmi zmierlivé. Aj keď napíšem, väčšinou s humorom a iróniou, že niečo nebolo ok, verte, že realita bola oveľa horšia! Ale budem vám to hovoriť? Načo? Vždy len spomeniem miesto, ktoré stojí za návštevu a napíšem vám čo pekné tam pre deti nájdete. Hlavným dôvodom je to, že vám sa to stať vôbec nemusí. Ale aj to, že kým prídem domov a kým vám o tom napíšem prejde nejaký čas kedy sa z toho všetkého väčšinou otrasiem. Keby ste sa však opýtali môjho večne pozitívne naladeného manžela ten by vám hneď povedal ako bolo všade skvelo a že by tam šiel hneď opäť 😀

Ja som presný opak. Je len JEDNO miesto kam chodíme každý rok takmer pravidelne (okrem babky a dedka). Raz Vám určite napíšem aj o ňom, lebo ešte na blogu nie je. Na ostatné miesta sa väčšinou nevraciame. Nie preto že by bolo zle, ale preto, že svet ponúka toľko nových možností, že by bola škoda nepokúsiť sa vidieť čo možno najviac 🙂

Blog ako práca?

A na záver…podľa môjho skromného názoru kto o sebe tvrdí, že je bloger a že byť blogerom je práca, podľa mňa ešte nikdy v živote naozaj skutočne nepracoval. Sorry all… Verím, že tvorba blogu dokáže zabrať nie málo času. Dokonca obdivujem blogerov, hlavne tých s deťmi, ktorí denno denne nonstop napĺňajú stories na FB/insta množstvom fotiek a iného. Ja jednoducho nerozumiem kedy to popri deťoch stíhajú. Majú moje obrovské uznanie, ale pracovať podľa mňa znamená niečo úplne iné. Na druhej strane však majú aj môj obdiv, že túto zábavku pretvorili na svoje živobytie. Pre mňa toto všetko ostáva naozaj len príjemnou zábavou a spestrením všedných dní na „najlepšie platenej dovolenke ever“ 😀

Váš Pimpi ? & Me ?